Choď na obsah Choď na menu

Kežmarok, nočný Spišský hrad

Kežmarok

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463. Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli bratia Imrich a Štefan Zápoľský. V roku 1528 ich vystriedala rodina Lasky, v roku 1571 Ján Rueber a v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok.

V 2.pol. 19. stor. sa objavili prvé snahy o opravu hradu a zriadenie múzea v ňom, no k uskutočneniu tejto myšlienky došlo až v 1. pol. 20. stor. Prvé expozície tu boli otvorené v roku 1931. V súčasnosti sú v ňom sprístupnené historické expozície, dokumentujúce vývoj Kežmarku a okolia. Samostatné expozičné celky predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov, MUDr. Vojtecha Alexandra – zakladateľa röntgenológie v Uhorsku, dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, vzťah Kežmarčanov k  Vysokým Tatrám, Rodina Thököly, Židovská komunita v Kežmarku... Prehliadka areálu hradu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.

Povesti  - O každom hrade existuje viac povestí podobnej verzie. Aj o kežmarskom – stretáva sa na ňom čierna i biela pani (keď mala Levoča Bielu pani, Kežmarok musel mať “zákonite” Čiernu...), pod zemou v tajných chodbách sa skrývajú poklady, hradní páni majú svoje nesplnené a nešťastné lásky, iní páni zase dávajú zamurovať svoje ženy či dcéry, ďalší utekajú pred nepriateľom na koňoch, ktoré vyskočia spolu so svojimi pánmi priamo z okna, preskočia hradnú priekopu a zachránia sa kdesi ďaleko v horách. Povesti o kežmarskom hrade publikovali Kristián Genersich, Fridrich Scholcz, Alfréd Grosz, Ľudovít Janota, Nora Baráthová atď.

Stále expozície hradu

Expozícia historických vozidiel,                                                                                                                         Cechy a remeslá - V Kežmarku existovalo 36 samostatných cechov (uzavretých remeselných spoločenstiev), v expozícii nájdete používané pracovné náradia, vývesné štíty jednotlivých cechov a mnoho iných.
Radničná miestnosť - Miestnosť obsahuje časti zariadenia z niekdajšej kežmarskej radnice a symbolov privilégií mesta Kežmarok. 

 Expozícia zbraní - Vystavené máme strelné zbrane - kuše, hákovnice i pištole, ale aj rôzne druhy chladných zbraní - meče, dýky, spolu s brneniami.
Strelecký spolok - Expozícia streleckého "bratstva" v Kežmarku, ktoré vzniklo v roku 1510.
Rodina Thokoly, 
Lekáreň - Expozícia venovaná spolku spišských lekárov a lekárnikov, zariadenie a vybavenie lekárne, ktorá pôvodne pochádza zo susednej obce Ľubica z 19. - 20. Storočia.

Život a dielo Dr. Alexandra - Dr. Vojtech Alexander (1857 - 1916), ktorý si ako prvý lekár na Slovensku zaobstaral rontgenovy prístroj a vo významnej miere prispel k výskumu vynálezu "X" lúčov.
Hladomorňa, vyhliadková veža - pripomína nešťastný osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej, ktorú dal jej manžel Albert Lasky uväzniť. Vyhliadková veža poskytuje nádherný výhľad na mesto a Vysoké Tatry. 
Kežmarok v 19. a začiatkom 20. storočia - Expozícia dokumentuje politický rozvoj počas revolučných rokov 1848 - 1849; hospodársky rozvoj mesta - prvé priemyselné podniky v meste; kultúru, spoločenský život a školstvo; históriu vývoja židovskej časti populácie mesta.
Galéria - Historické portréty z tvorby spišských maliarov, zo zbierok múzea.

Hradná kaplnka - Baroková hradná kaplnka, ktorú postavili pre  Máriu Gyulaffy v rokoch 1657 - 1658. Umrela ako 22-ročná, bola pochovaná v  hrobke hradnej kaplnky. Traduje sa, že z hrobky viedol únikový tunel do kaštieľa v Strážkach. 
Kežmarok a Vysoké Tatry - Expozícia je venovaná vzťahom Kežmarčanov k Tatrám, začiatky horskej turistiky, ale i osídlenie regiónu pod Tatrami.

 

EURÓPSKE ĽUDOVÉ REMESLO (EĽRO)

Festival Európske ľudové remeslo v Kežmarku je najvýznamnejšou a najväčšou prezentáciou ľudových remesiel na Slovensku.

 Festival sa organizuje každý rok počas troch dní druhého júlového víkendu. Festival vznikol v roku 1990 ako prvý svojho druhu vo vtedajšom Československu.

Svojimi výrobkami sa na ňom prezentujú najvýznamnejší majstri tradičných umeleckých remesiel nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy, ktorí priamo na mieste predvádzajú svoje umenie, či už kováči, šperkári, umeleckí drotári, hrnčiari, tkáči, výrobcovia kraslíc, perníkov, fujár, črpákov, výrobkov zo šúpolia a mnohí ďalší.

Festival dopĺňa bohatý kultúrny program s vystúpeniami folklórnych súborov, sokoliarov, pouličného divadla, šermiarov a tiež ponuka slovenských národných jedál a Syrársky trh.

 

Spišský hrad

Spišský hrad patrí medzi najväčšie hradné komplexy v strednej Európe a je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho dejiny siahajú do 11. storočia. Pod ochrannou rukou Spišského hradu prekvitalo i mesto Spišské Podhradie. Jeho súčasťou je Spišská Kapitula, v roku 1956 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Postupne sa stala cirkevným centrom Spiša a koncom 12. storočia sídlom prepošstva. V tejto časti mesta môžu návštevníci obdivovať gotický skvost – Katedrálu sv. Martina. K pamätihodnostiam Spišskej Kapituly patrí aj hodinová veža. Spišská Kapitula aj Spišské Podhradie boli známe kvalitnými školami.

K zaujímavým prírodným úkazom levočského okresu patrí travertínová kopa Sivá brada neďaleko Spišského Podhradia. Na jej vrchole uprostred pramenného jazierka s priemerom 3 metre nepretržite bublá minerálna voda.

  

Spracované podľa:  

http://www.kezmarok.com/?Kezmarsky_hrad

http://www.kezmarok.com/?Kezmarsky_hrad:Povesti

http://www.kezmarok.com/?Kezmarsky_hrad:Stale_expozicie

http://slovakia.travel/festival-europske-ludove-remeslo-elro-jul

 

Náhľad fotografií zo zložky Kežmarok, Spišský hrad